Vysokotónové reproduktory TESLA
Vysokotónový reproduktor
Vysokotónový reproduktor, nazývaný tiež ako vysokopásmový či výškový, je špeciálny druh reproduktora, určený na reprodukciu zvuku vo frekvenčnom pásme od cca 2 – 3 kHz až do najvyšších frekvencií, ktoré dokáže vnímať ľudský sluch (cca 18 – 20 kHz). Takýto reproduktor vzhľadom na svoju konštrukciu nie je schopný vyžiariť nízke frekvencie. Jeho nesprávne zapojenie, pri ktorom by bol do vyžarovania neprimerane nízkych frekvencií nútený, spôsobí skreslenie jeho zvuku, alebo môže skončiť jeho poškodením, či zničením. Preto je pri vysokotónových reproduktoroch nutné zapojiť ich s použitím elektronického frekvenčného filtra – hornej priepuste, ktorá ich odľahčí od nebezpečne nízkych tónov a prepustí do nich len také frekvenčné pásmo, ktoré dokážu efektívne vyžiariť. Z toho prirodzene vyplýva, že musia byť použité v dvoj- a viacpásmových reproduktorových sústavách. V nich buď dopĺňajú vysokými tónmi menší hlbokotónový (tzv. stredobasový) reproduktor, alebo v prípade trojpásmových sústav je medzi vysokotónový a hlbokotónový reproduktor vložený ešte stredotónový alebo širokopásmový reproduktor. Taktiež platí, aspoň pri serióznych výrobcoch, že aj udávaný maximálny príkon vysokotónových reproduktorov je hodnota, stanovená za podmienky použitia vhodnej hornej priepuste.
Existuje viacero konštrukčných typov vysokotónových reproduktorov, ktoré sa líšia podľa spôsobu vyžarovania. Všetky však majú dva hlavné konštrukčné znaky a to sú predovšetkým malé rozmery a čo najmenšia hmotnosť kmitacieho systému. Konkrétne v produkcii bývalého podniku TESLA Valašské Meziříčí sa vyskytujú tieto typy:
- Kužeľovité (kónické) elektrodynamické, priamovyžarujúce,
- Kalotové (hemisférické, kupolovité, vrchlíkové) elektrodynamické, priamovyžarujúce,
- Elektrostatické,
- Tlakové nepriamovyžarujúce.
Kužeľovité (kónické) elektrodynamické vysokotónové reproduktory
Kónické vysokotónové elektrodynamické reproduktory s priamym vyžarovaním majú klasickú a najzaužívanejšiu konštrukciu, pozostávajúcu z (uzavretého) plechového koša, kmitacieho systému s vyžarovacou membránou v tvare nerozvinuteľného kužeľa – kónusu zo špeciálnej papieroviny a s kmitacou cievkou, uloženou presne v úzkej medzere magnetického systému s permanentným magnetom. Pri tom sa používali rôzne spôsoby stredenia kmitacej cievky. Kôš je väčšinou uzavretý, čiže bez otvorov preto, aby nedochádzalo k interakciám a tlakovému ovplyvňovaniu ich membrány od ostatných reproduktorov v rámci spoločného objemu v reproduktorovej sústave a aby sa nemuseli od nich fyzicky oddeľovať umiestňovaním do špeciálnych komôr. Zároveň je tým zabezpečená tesnosť ozvučníc, čo je dôležité najmä pri ozvučniciach uzavretých. Malý priestor a objem vzduchu medzi membránou a košom nie je prekážkou funkčnosti ani samotných vysokotónových reproduktorov, pretože mechanická výchylka ich kmitacieho systému je pri ich činnosti minimálna, takmer zanedbateľná.
Keďže ide o typy so špeciálnym určením, v rámci 3-písmenného obchodného typového označenia, platného v podniku Tesla od roku 1960, dostali označenie ARV (vysokotónové). Tieto vysokotónové reproduktory sa začali objavovať na prelome 50. a 60. rokov v niektorých luxusnejších výrobkoch, kde už bol záujem o kvalitnú reprodukciu vysokých tónov väčší. Dovtedy boli na tento účel používané štandardné širokopásmové reproduktory malých rozmerov ako ARO 211, resp. 2AN 633 21, tu však boli nahradené prvými vysokotónovými reproduktormi ARV 231 (2AN 635 03) alebo ARV 081 (2AN 635 12). Kónické typy vysokotónových reproduktorov boli v Tesle Valašské Meziříčí vyrábané v najväčšom meradle, počas najdlhšieho časového obdobia a v najširšom veľkostnom a tvarovom sortimente, preto sa niektorým typom povenujeme bližšie.
ARV 231
Spomínaný typ ARV 231 sa začal vyskytovať na skorom začiatku 60. rokov. Bolo to napríklad v hudobnej skrini Supraphon LE 640, alebo v prístrojoch Tesla Allegro, Copélia či Barcarola, kde boli pre dosiahnutie priestorového zvukového efektu dokonca osadené do strán po dvoch kusoch.
Ide o kruhový kónický elektrodynamický vysokotónový reproduktor s priemerom 100 mm a s uzavretým plechovým košom. Jeho magnetický systém je zo zliatiny AlNiCo.
Je to celopapierový reproduktor, ktorého kmitací systém je stredený skrutkou na prednej strane magnetického systému. Skrutka je zafixovaná a zaplombovaná farbou, resp. farebným lakom. Strediaci prvok je vlnkovaný výlisok samotnej membrány v jej prostriedku. Vonkajší strediaci prvok tvorí taktiež papierová vlnka na vonkajšom obvode membrány. Po obvode koša sa nachádza prilepený pásik plsteného lemu, ktorý slúži na mäkké dosadnutie reproduktora na prednú stenu ozvučnice a utesnenie styčnej plochy. Reproduktor je konštruovaný prednostne na montáž zo zadnej strany ozvučnice, vďaka úchytom s montážnymi otvormi, tzv. ušami, je však možné montovať ho aj z prednej strany.
Má vysokú charakteristickú citlivosť 94 – 95 dB, čo je kompenzované netradičnou impedanciou 10 Ω. Jeho membrána je v porovnaní s novšími typmi hrubšia a húževnatá a jej zvuk môže byť na počutie teplejší a príjemnejší, než pri novších typoch, ale frekvenčná charakteristika tohto reproduktora je pomerne nevyrovnaná. Okolo 2 kHz sa vyskytuje rezonancia, spôsobená absenciou tlmiacej výplne v uzavretom plechovom koši. Účinnosť a použiteľný charakter zvuku naberá nad 5 kHz, preto by mal hrať frekvenčné pásmo od 6 kHz vyššie. Vysoké tóny vytiahne do 16 kHz, treba však rátať s tým, že ako kónický reproduktor veľkosti 100 mm má výrazné smerovanie. Ak je preťažený reprodukciou nižších frekvencií pod 2 kHz, jeho zvuk je skreslený, až nepríjemný a najvyššie frekvenčné pásmo hrá s menšou účinnosťou.
ARV 231 je veľmi háklivý na preťažovanie. Jednak kvôli spomínanej rezonancii, ako aj maximálnemu príkonu 1,5 W a impedancii 10 Ω by mal byť používaný len do dobových aplikácií ako náhradný diel. Označenie polarity prívodov kmitacej cievky je od výroby realizované pomocou farebného náteru priamo na jednom z prívodných spájkovacích očiek, ale skutočný + pól je práve na tom neoznačenom očku. Ak došlo časom k zotretiu alebo ohoreniu náteru pri spájkovaní, skutočný + pól je na pravom spájkovacom očku, keď si reproduktor otočíme prípojnou svorkovnicou smerom hore *.
ARV 261
V polovici 60. rokov došlo k modernizácii typu ARV 231 na typ ARV 261. Veľkosť aj tvar koša s úchytmi a montážnymi otvormi ostali zachované, pribudla však povrchová úprava koša náterom – od začiatku výroby približne do mája 1973 to bol charakteristický bledosivý (biely) náter, potom až do konca výroby v roku 1975 bol tento náter modrý. Okrem toho, novší typ 261 dostal plytší a účinnejší feritový magnet, zatavený do čiernej lesklej plastovej formy a ľahšiu pružnejšiu membránu s inovovanou, jemnejšou vnútornou štruktúrou.
Inak je konštrukcia, vrátane stredenia, zhodná s ARV 231. Taktiež je konštruovaný prednostne na montáž zo zadnej strany ozvučnice, je však možné montovať ho aj z prednej strany.
ARV 261 má charakteristickú citlivosť až 95 dB pri štandardnej impedancii 4 Ω. Jeho frekvenčná charakteristika je tiež nevyrovnaná a má rezonancie, pretože aj on má uzavretý kôš nevyplnený tlmiacim materiálom. Preto pri jeho použití platí to isté, čo pri ARV 231 – tiež by mal hrať pásmo od 6 kHz vyššie, pretože okolo 2 – 3 kHz je prítomná rezonancia, nasledovaná prepadom do 5 kHz. Až nad 5 – 6 kHz sa frekvenčná charakteristika vyrovnáva. Vysoké tóny vytiahne ARV 261 do 17 kHz, ale s výraznou smerovosťou. Pri preťažení príliš nízkymi frekvenciami pod 2 kHz je jeho zvuk ostrý a skreslený, až nepríjemný a najvyššie frekvenčné pásmo hrá za takých okolností s menšou účinnosťou, než by tomu bolo za ideálnych okolností bez preťaženia. Pri použití bez preťaženia vie podať obstojný a vcelku príjemný zvuk, predovšetkým ak sa jedná o staršie výrobné série, vyrobené do roku 1971.
Je taktiež veľmi háklivý na preťažovanie. Jeho maximálny príkon je 1,5 W – nie 15 W (!), ako si chybne myslia niektorí používatelia, ktorí si nevšimli desatinnú čiarku v parametroch, vytavených do plastovej formy magnetu. ARV 261 má miniatúrnu cievku, navinutú na papierovom nosiči, ktorá je veľmi krehká a ľahko sa prepáli. Označenie polarity je od začiatku výroby do konca roku 1971 tiež realizované pomocou farebného náteru priamo na jednom z prívodných spájkovacích očiek, od roku 1972 červenou bodkou na koši. Skutočný + pól je na tom neoznačenom očku. Ak došlo časom k zotretiu alebo ohoreniu náteru pri spájkovaní, skutočný + pól nájdeme na pravom spájkovacom očku, keď si reproduktor otočíme prípojnou svorkovnicou smerom hore *.
Tento modernejší typ ARV 261 sa používal vo viacerých, hlavne dvojpásmových reproduktorových sústavách, ktoré začali prichádzať do módy v druhej polovici 60. rokov. Takéto sústavy sa vyrábali jednak ako priamo odporúčané príslušenstvo ku konkrétnym rádiám či gramorádiám a boli k nim vzhľadovo a konštrukčne prispôsobené, alebo to boli samostatné, univerzálne použiteľné sústavy na kvalitnejší posluch a nahradenie reproduktorov, vstavaných v takýchto spotrebičoch. K najstarším sústavám, kde bol ARV 261 montovaný, určite patrí 1PF 069 97 od gramorádia Tesla Capricio. Je tam v kombinácii s 203 mm kruhovým širokopásmom ARO 667. Okrem nej sa objavil vo viacerých typoch reproduktorových sústav typového radu DIXI spolu s nízkorezonančnými reproduktormi (Ø 203 mm) ARZ 669 / 668 (napríklad ARS 725, ARS 736, ARS 737). Vyskytol sa však aj v obrovskej trojpásmovej reprosústave Supraphon RK 60 s hlbokotónovým ARO 835 (Ø 340 mm) a eliptickým širokopásmovým ARE 667.
Existuje aj vzácna 8 Ω verzia s typovým označením ARV 265. Táto verzia sa vyskytovala napríklad vo veľkých dvojpásmových ozvučovacích reprosústavách ARS 704 v sprievode 6 kusov vzácnych 90 Ω širokopásmových ARO 665.
ARV 081
ARV 081 patrí spolu s ARV 231 k najstarším kónickým elektrodynamickým vysokotónovým reproduktorom, pretože sa tiež objavil na úplnom začiatku 60. rokov, napríklad v niektorých výrobných sériách gramorádia Tesla Liberta 1008A. Vyskytoval sa tiež v televíznych prijímačoch ako Tesla Kamelie alebo Lotos.
Vyrábal sa dlhé časové obdobie až do polovice 80. rokov a to vo viacerých vyhotoveniach. Existuje aj ojedinelejšia 8 Ω verzia s typovým označením ARV 088 a údajne bola vo výrobnom programe jeho extrémne vzácna 16 Ω verzia ARV 082. Keďže tieto verzie sa vyskytujú menej, budeme tento typ menovať iba v najrozšírenejšej verzii 081. Treba však ešte podotknúť, že na základe typu ARV 08x boli v 70. a 80. rokoch postupne vyvinuté modifikované typy s feritovým magnetom a v rôznych impedanciách (ARV 160 – 15 Ω, ARV 165 – 4 Ω a ARV 167 – 8 Ω).
ARV 081 má magnetický systém AlNiCo, ktorý je magneticky tienený, preto sa mohol osádzať aj do televíznych prijímačov. Na rozdiel od ARV 231 / 261 má ARV 081 eliptický tvar a je podstatne menší (75 x 50 mm), vďaka čomu má priaznivejšiu smerovú charakteristiku. Je to teda kónický elektrodynamický vysokotónový reproduktor eliptického tvaru a podľa obdobia výroby má najskôr plechový kôš s otvormi, neskôr má kôš uzavretý.
Taktiež sa jedná o celopapierový reproduktor, ktorého kmitací systém je stredený skrutkou na prednej strane magnetického systému. Táto skrutka je zafixovaná a zaplombovaná farbou, resp. farebným lakom. Strediaci prvok je vlnkovaný výlisok samotnej membrány v jej prostriedku. Membrána má sivú farbu. Vonkajší strediaci prvok tvorí papierová vlnka na vonkajšom obvode membrány a po obvode koša je prilepený pásik plsteného lemu, ktorý slúži na mäkké dosadnutie reproduktora na prednú stenu ozvučnice. Lem môže mať bielu, hnedú alebo ojedinele aj čiernu farbu. Reproduktor je konštruovaný prednostne na montáž zo zadnej strany ozvučnice, vďaka úchytom s montážnymi otvormi, tzv. ušami, je však možné montovať ho aj z prednej strany.
Najstarší a dnes už veľmi ojedinelý úplne prvý model typu ARV 081 má sivý plechový kôš bez náteru. V stene koša sú na oboch stranách od magnetu tri otvory. Na jednej strane koša je v otvore, umiestnenom približne v ohnisku elipsy, prinitovaná pertinaxová doštička prívodnej svorkovnice so spájkovacími očkami. Dva ďalšie otvory, umiestnené tesne pri magnete, sú zvnútra prekryté jemnou tkaninou, ktorá je rozprestretá po celej vnútornej ploche koša. Zo spájkovacích očiek vedú prívodné lanká kmitacej cievky, izolované v bužírkach, po oboch stranách okolo magnetu na opačnú stranu koša k otvorom tesne pri magnete. V týchto otvoroch sú valcovité gumové priechodky, cez ktoré prívodné lanká pokračujú dovnútra ku kmitacej cievke. Prívodné lanká sú vedené po zadnej strane membrány a z prednej strany nie sú viditeľné. Otvor v stene koša v ohnisku elipsy na tejto strane je nevyužitý a taktiež iba zvnútra prekrytý tkaninou.
V tejto podobe sa vyrobilo málo sérií ARV 081. Pretože vedenie prívodov cievky v bužírkach na opačnú stranu koša je síce veľkorysé a pôsobivé, ale z hľadiska konštrukcie nemá veľké opodstatnenie. Novšie série majú kôš stále bez náteru, ale celú časť prívodov majú umiestnenú len na jednej strane koša, hoci otvory ešte ostali aj na jeho druhej strane. Tam však ostali nevyužité, zvnútra prekryté tkaninou. Otvor v ohnisku elipsy slúži teda na prinitovanie pertinaxovej doštičky prívodnej svorkovnice so spájkovacími očkami a gumové priechodky sú v otvoroch priamo pri svorkovnici. Ohybné lanká prívodov kmitacej cievky prechádzajú zo spájkovacích očiek bezprostredne do nich. Prívody kmitacej cievky ďalej pokračujú ku kmitacej cievke po zadnej strane membrány a z prednej strany nie sú viditeľné.
Takéto (nevyužité) otvory v koši má aj novší model cca do polovice roka 1965, ktorý už má kôš nafarbený charakteristickou bledosivou – bielou farbou. Tento model však má ohybné lanká prívodov cievky prevlečené cez membránu na jej prednú stranu, kde sú zafixované sivým lakom. Táto úprava prívodov zostala už potom počas celého obdobia výroby.
Ďalší model od polovice roka 1965 má inovovaný kôš, v ktorom sú otvory pre nit a gumové priechodky len na jednej strane a kôš nie je na oboch stranách odzrkadlený. Tým, že tieto otvory len na jednej strane koša sú využité pre uchytenie prívodnej svorkovnice a gumových priechodiek, stal sa kôš plne uzavretý. To taktiež ostalo až do konca obdobia výroby.
Tieto otvory spolu s tkaninou prispievajú pri najstarších modeloch k zníženiu nežiaducich rezonancií v plechovom koši a príjemnejšiemu zvuku. Ponechanie otvorov nespôsobovalo problém, pretože vtedy ešte neexistovali nízkorezonančné hlbokotónové reproduktory, určené do (vzduchotesne) uzavretých ozvučníc. Ak bol vtedy niekde osadený tento model ARV 081 s otvormi, tak to bolo spravidla v sprievode širokopásmového reproduktora v otvorenej ozvučnici, kde cez tieto otvory v koši nedochádzalo k tlakovému ovplyvňovaniu membrány ARV 081 od širokopásmového reproduktora. Ak máme k dispozícii takýto odvetrávaný model ARV 081 dnes a chceme ho použiť do kombinácie s hlbokotónovým reproduktorom v uzavretej ozvučnici, odporúčam tieto otvory šetrne upchať – najvhodnejšia možnosť je prelepiť ich lepiacou páskou.
Označovanie polarity prívodov kmitacej cievky je pri tomto type komplikované. Hlavne preto, že sa vyrábal dlhé časové obdobie, počas ktorého došlo aj k zmene normy, stanovujúcej označovanie polarity. Prvý model s ‚odvetrávaným‘ košom bez náteru má + pól vyznačený červenou bodkou na svorkovnici pri pravom spájkovacom očku, ak si reproduktor otočíme svorkovnicou smerom hore. Skutočný + pól však býva na ľavom, neoznačenom očku. Série z roku 1965, ktoré majú stále ‚odvetrávaný‘ kôš, ale už majú bledosivý náter, majú + pól vyznačený červenou bodkou na svorkovnici pri ľavom spájkovacom očku, ak si reproduktor otočíme svorkovnicou smerom hore. Skutočný + pól však býva na pravom, neoznačenom očku. Neskoršie série, ktoré už nemajú ‚odvetrávaný‘ kôš, majú polaritu vyznačenú rovnako, a to až do konca roku 1972. Potom sa červená bodka premiestnila z ľavej strany doštičky prívodnej svorkovnice na ľavý bok koša, ale skutočný + pól je stále na pravom spájkovacom očku.
Takto ju majú vyznačené aj modré série od polovice roka 1973 do roku 1978.
V roku 1978 prišlo k zmene technickej normy, ktorá stanovuje polaritu reproduktorov. Táto nová norma určuje, že monočlánok s jednosmerným prúdom, pripojený kladným pólom na kladný pól reproduktora a záporným pólom na záporný pól reproduktora, zapríčiní vychýlenie kmitacieho systému smerom von. To znamená, že červená bodka na pravej strane koša predstavuje skutočný + pól na pravom spájkovacom očku. V roku 1980 sa udiala zmena náteru koša na čierny, ktorá sa týkala všetkých typov reproduktorov Tesla v tomto roku. Rovnako sa zmenila na čiernu aj farba membrány. Označenie polarity od výrobcu je už natrvalo podľa novej normy, tzn. červenou bodkou na skutočnom + póle, ktorá je ale zase na ľavej strane koša a na ľavom spájkovacom očku je aj + pól, ak si reproduktor otočíme prívodnou svorkovnicou smerom hore.
Toto označovanie polarity prívodov kmitacej cievky je mimoriadne chaotické a pri ARV 081 je priamo nevyhnutné overiť si polaritu každého jedného exempláru. Pri vysokotónových reproduktoroch však nie je úplne vhodné spoliehať sa na test pomocou 1,5 V monočlánku a následné pozorovanie výchylky ich kmitacieho systému, pretože výchylka vysokotónových reproduktorov vo všeobecnosti je minimálna a v mnohých prípadoch nepozorovateľná voľným okom. Pomôckou môže byť multimeter, ktorým polaritu zistíme celkom presne podľa návodu, uvedeného nižšie *.
Charakteristická citlivosť ARV 081 je 87 dB, čo ho predurčuje na použitie s mnohými hlbokotónovými a širokopásmovými reproduktormi z produkcie Tesly. Otázka jeho impedancie je zložitejšia, pretože aj v niektorých oficiálnych dokumentáciách sa uvádza v rozmedzí 5 – 6 Ω. Priamo na reproduktoroch bol tento údaj do konca roka 1971 uvádzaný s hodnotou 6 Ω, od roku 1972 s hodnotou 5 Ω a v tomto roku pribudol na nálepku typového označenia údaj o maximálnom príkone 2 W.
Zvuk tohto reproduktora je priaznivo ovplyvnený jeho tvarom. Eliptický tvar umožňuje dosiahnuť širší frekvenčný rozsah a zároveň zlepšuje smerové vlastnosti vyžarovania vysokých tónov najmä pri jeho stojatom umiestnení, kedy je uhol vyžarovania vysokých tónov do strán väčší. Aj rezonancie sú menšie, ako pri kruhových reproduktoroch. Frekvenčný rozsah ARV 081 je udávaný od 1 kHz do 16 kHz. Rezonancie v oblasti nižších frekvencií okolo 2 kHz síce nie sú veľké, je však lepšie eliminovať ich takým zapojením, kde budú frekvencie pod 2 kHz tlmené. Potom je ARV 081 použiteľný do 18 kHz. Najstaršie modely majú najvyrovnanejší a najprirodzenejší zvuk. Novšie majú okolo 8 – 9 kHz prevýšenie frekvenčnej charakteristiky, ktorá zapríčiňuje mierne ‚usyčaný‘ charakter zvuku. Celkovo je zvuk ARV 081 príjemný, vcelku kultivovaný a neúnavný.
Výskyt ARV 081 počas obdobia jeho výroby bol častý a početný. Medzi poslucháčmi a konštruktérmi patrí dodnes k tým obľúbenejším vysokotónovým reproduktorom z produkcie Tesly. Po sporadickom objavovaní sa v televíznych prijímačoch a v niektorých sériách luxusnejších prístrojov počas prvej polovice 60. rokov, sa dostal do povedomia predovšetkým na začiatku roka 1968, po uvedení miniatúrnej dvojpásmovej reprosústavy ARS 710. Tu, v tandeme s moderným miniaturizovaným nízkorezonančným hlbokotónovým reproduktorom ARZ 369 (Ø 100 mm), osadeným v 5-litrovej ozvučnici, dosiahol vynikajúce výsledky. V malých dvojpásmových sústavách sa ARV 081 vyskytoval aj neskôr, od roku 1972 v inovovanej a ešte menšej ARS 810 (a v jej 8 Ω verzii ARS 811), neskôr koncom 70. rokov a v 80. rokoch (v modrom a čiernom vyhotovení) bol osádzaný v plastových ARS 814 / 8104 s ARN 567 / 5604 (Ø 165 mm). Ojedinele sa vyskytol aj vo veľkých dvojpásmovkách, v niektorých sériách Supraphon RK 40 a RK 15. Nevhodný príklad, ako by ARV 081 nemal byť použitý, je zmenšená DIXI ARS 720, kde je síce osadený s kvalitným nízkorezonančným hlbokotónovým 203 mm ARZ 669, ale je zapojený cez kondenzátor s kapacitou neuveriteľných 8 µF. Je to extrémna hodnota, ktorá spôsobuje preťažovanie ARV 081 a v týchto sústavách niekedy aj jeho zničenie. Preto je veľmi žiaduce pôvodný kondenzátor tu vymeniť za nový, s kapacitou nanajvýš 3,9 – 4 µF. Naproti tomu existuje veľmi kvalitná trojpásmová amatérska stavebnica KE 20 z dielne Klubu Elektroakustiky, kde je osadený tiež s ARZ 669, no je sem pridaný eliptický širokopásmový ARE 589 ako stredotónový reproduktor. Alternatívna kombinácia je s ARN 664 a ARE 567. Podľa doterajších skúseností sa práve trojpásmová kombinácia ARZ 669, ARE 589 a ARV 081 javí ako najlepšia a najzmysluplnejšia zo všetkých použiteľných kombinácií reproduktorov Tesla. Podobne boli koncipované nadštandardné trojpásmové reproduktorové sústavy ARS 744 a ARS 745, rovnako ako 1PF 068 71 z Tesly Bratislava, ktoré ešte k tomu obsahovali po dva hlbokotónové reproduktory. Elektronika Praha produkovala s kombináciou ARZ 669 + ARE 589 + ARV 081 v 70. rokoch zvláštne trojpásmové reprosústavy RS 20, skonštruované z polystyrénových výliskov. Neskôr, na prelome 70. a 80. rokov, to boli taktiež trojpásmové RS 238B, ale už s klasickou drevenou ozvučnicou a okrem 8 Ω ARV 088 obsahovali 203 mm ARN 668 / 669 a experimentálny širokopásmový reproduktor ARX 368 so závesom z pogumovaného textilu. V 80. rokoch tam s ARV 08x vyrábali inovované trojpásmové sústavy v 4 a 8 Ω verzii RS 234D / 238D s 203 mm ARN 660x a špeciálnym stredotónovým reproduktorom ARZ 460x, ktorý má vlastný pracovný priestor.
ARV 161
Rok 1972 možno nazvať pri vývoji reproduktorov z produkcie Tesly prelomovým, pretože v tomto roku bolo na trh uvedených viacero zásadne inovovaných, ako aj úplne nových typov, určených predovšetkým pre nový typový rad Hi-Fi reproduktorových sústav Tesly Valašské Meziříčí ARS 820 – 850. Spomedzi inovovaných typov aspoň okrajovo spomeňme hlbokotónový ARN 664 / 668, ktorý vychádza z veľmi vydareného predchodcu ARZ 669 / 668 a predstavuje vlastne vznik kategórie nízkorezonančných hlbokotónových reproduktorov, označených ARN. Súčasne s ním totiž začala výroba úplne nového a zmenšeného typu ARN 567 / 568 (Ø 165 mm), ako aj väčších typov ARN 734 / 738 / 730 (Ø 270 mm) a ARN 930 / 938 (Ø 390 mm).
Čo sa týka vysokotónových reproduktorov, v roku 1972 vznikol úplne nový typ ARV 161 (4 Ω) a ARV 168 (8 Ω). Tiež bol určený prednostne pre spomínaný nový typový rad Hi-Fi reprosústav, hoci sa vyskytoval aj v mnohých iných sústavách. Bol odpoveďou na požiadavku o vytvorenie úplne nového vysokotónového reproduktora, ktorý by kvalitatívne vylepšoval vlastnosti predchádzajúcich typov. To znamená, aby pri zmenšených rozmeroch a dostatočnej citlivosti 92 dB dosahoval širší frekvenčný rozsah (2 kHz – 18 kHz, v niektorých dokumentáciách je uvádzaný rozsah až do 20 kHz), zároveň aby mal vyššiu zaťažiteľnosť 5 W a nízke skreslenie, a aby tak bol použiteľný predovšetkým do dvojpásmových reproduktorových sústav.
Ide tiež o elektrodynamický kónický celopapierový reproduktor, ale jeho konštrukcia je iná, než pri ARV 261 alebo ARV 081. Je to kruhový reproduktor s priemerom 90 mm a magnetickým systémom výhradne s feritovým magnetom. Z hľadiska konštrukcie je úplne iný spôsob stredenia jeho kmitacieho systému. Zatiaľ čo predošlé typy mali kmitaciu cievku centrovanú pomocou skrutky uprostred membrány, ARV 161 / 168 má na tento účel vlnkovú textilnú stredičku, ktorá je prilepená ku košu v jeho prelise hneď pri magnete. Vnútorná stena koša je vystlaná a vytlmená penovým molitanom. Vzduchovú medzeru spredu prekrýva papierový vrchlík v tvare von vypuklej kopulky, spod ktorého (s výnimkou najnovších modelov) vedú po prednej strane membrány lakované prívody kmitacej cievky v pozícii „V“. Táto konštrukcia by sa dala prirovnať ku konštrukcii miniaturizovaného širokopásma s uzavretým košom. Konštrukcia koša so štyrmi úchytmi umožňuje plnohodnotnú montáž reproduktora z prednej, ako aj zadnej strany ozvučnice.
ARV 161 / 168 bol najdlhšie a najmasovejšie vyrábaný vysokotónový reproduktor z produkcie Tesly Valašské Meziříčí. Preto si zaslúži podrobnejší výklad; no zaslúži si ho aj preto, že v priebehu výroby sa niekoľkokrát radikálne zmenil jeho výzor, ako aj niektoré konštrukčné prvky. Menila sa hlavne stavba magnetického systému, ale tiež tradičné farebné nátery koša, či detaily riešenia spájkovacích očiek alebo prívodov kmitacej cievky. Čo je ale veľmi dôležité, pri tomto type sa takisto menila polarita prívodov kmitacej cievky a ich označovanie. Preto je potrebné vždy si polaritu overiť pomocou multimetra alebo 1,5 V monočlánku. Pri ARV 161 / 168 je to možné urobiť aj monočlánkom, pretože vzhľadom na jeho konštrukciu je výchylka jeho kmitacieho systému viditeľná voľným okom.
1972 - 73 Od začiatku výroby do cca polovice roka 1973 dostávali ARV 161 / 168 bledosivý – biely náter koša. Magnetický systém je zlepený a po obvode magnetu naň bola nanesená vrstva ochranného náteru. Typové označenie, vrátane parametrov, je na charakteristickej kruhovej nálepke, nalepenej na magnetickom systéme. Vyžarovacia membrána sivej farby je veľmi jemná a na jej vnútornej štruktúre vidieť, že smerom od stredu k okraju sa mení a stenčuje. Vlnka na obvode membrány je natretá tlmiacim lakom. Ohybné lanká prívodov kmitacej cievky sú cez stenu koša prevlečené cez gumové priechodky (v niektorých sériách z bielej gumy) a prispájkované k bližším spájkovací očkám na prívodnej svorkovnici. Ak si otočíme reproduktor prívodnou svorkovnicou smerom hore, + pól je vyznačený červenou bodkou pri pravom spájkovacom očku, ale skutočný + pól je na ľavom, neoznačenom očku.
1973 - 75 Približne od mája – júna r. 1973 sa náter koša zmenil na modrý, v rôznych odtieňoch. Magnetický systém bol naďalej zlepený, aj s ochrannou vrstvou, ktorá už obvykle býva tenšia. Vyžarovacia membrána je stále veľmi jemná, ale na jej vnútornej štruktúre sú zmeny viditeľné menej. Ohybné lanká prívodov kmitacej cievky sú cez stenu koša prevlečené cez čierne gumové priechodky a prispájkované k bližším spájkovací očkám na prívodnej svorkovnici. Naďalej platí to, že ak si reproduktor otočíme prívodnou svorkovnicou smerom hore, + pól je vyznačený červenou bodkou pri pravom spájkovacom očku, ale skutočný + pól je na ľavom, neoznačenom očku.
1975 – 1980 V priebehu roka 1975 sa udiala zmena stavby magnetického systému, ktorý bol kompletne zaliaty do lesklej plastovej formy čiernej farby. Typové označenie s parametrami je vytavené priamo do tejto formy. Pri dobiehajúcich výrobných sériách do konca roka 1975 ešte možno pozorovať jemnejšiu membránu, neskôr sa zmenila na pevnejšiu a obvykle je v tmavšej sivej farbe. Ohybné lanká prívodov kmitacej cievky sú cez stenu koša prevlečené cez čierne gumové priechodky a prispájkované ku vzdialenejším spájkovací očkám na prívodnej svorkovnici. Dôležitá zmena je z hľadiska polarity: ak si reproduktor, vyrobený cca do roku 1978 otočíme prívodnou svorkovnicou smerom hore, + pól je vyznačený červenou bodkou pri ľavom spájkovacom očku, ale skutočný + pól je na pravom, neoznačenom očku.
Od roku 1978 nastala ďalšia zmena: + pól je vyznačený červenou bodkou pri ľavom spájkovacom očku a na tomto označenom ľavom očku je aj skutočný + pól. Je to označovanie kladného pólu podľa novej normy, ktorá určuje, že monočlánok s jednosmerným prúdom, pripojený kladným pólom na kladný pól reproduktora a záporným pólom na záporný pól reproduktora, zapríčiní vychýlenie kmitacieho systému smerom von. Naďalej sa používal modrý náter koša.
1980 – 1986 V roku 1980 sa udiali dve zmeny. Prvá je opäť zmena konštrukcie magnetického systému, ktorá je však iba malá. Plastová forma sa inovovala tým spôsobom, že drží magnetický systém po jeho obvode. Ojedinele sa však aj po roku 1980 môžu vyskytnúť exempláre, ktoré majú magnetický systém v plastovej forme kompletne celý.
Okrem tohto bola zmena náteru koša na čierny, ktorá sa týkala všetkých typov reproduktorov Tesla v roku 1980. Rovnako sa zmenila na čiernu aj farba vyžarovacej membrány. Označenie polarity od výrobcu je už natrvalo podľa novej normy, tzn. červenou bodkou na skutočnom + póle, ktorý je na ľavom spájkovacom očku, ak si reproduktor otočíme prívodnou svorkovnicou smerom hore. Nepatrný, ale dôležitý detail je, že dutý nit, ktorý drží doštičku prívodnej svorkovnice, od tohto roka už priamo vo výrobe upchávali lepidlom.
1986 – 1988 V priebehu roka 1986 sa konštrukcia magnetického systému opäť zmenila na zlepený, ale ochranný náter po obvode magnetu už nie je. Takto to ostalo až do konca výroby, aj v nástupníckom podniku TVM a pri nástupníckom type ARV 089. Typové označenie s parametrami, ako aj výrobným kódom a pečiatkou technickej kontroly, je realizované farebnou potlačou na magnetickom systéme. Ďalšia zmena je označenie polarity: červená bodka je na skutočnom + póle, ktorý je ale na pravom spájkovacom očku, ak si reproduktor otočíme prívodnou svorkovnicou smerom hore (a väčšinou popismi dolu hlavou).
1988 – 1992 / 93 Niekedy v polovici roka 1988 došlo opäť k zmene. Tento raz sa týkala konštrukčného riešenia prívodov. Doterajšiu obdĺžnikovú svorkovnicu, doštičku so spájkovacími očkami, nahradili spájkovacie očká, umiestnené priamo v stene koša a prinitované k nemu na malých kruhových izolačných podložkách z tvrdeného papiera, resp. pertinaxu. Spájkovacie očká môžu byť pri počiatočných sériách tohto modelu jednostranné, neskôr sa zmenili na obojstranné. Tento model sa okrem toho od predošlých líši tým, že prívody kmitacej cievky sú vedené po zadnej strane membrány. Na prednej strane nie sú prívody viditeľné, zato je tam viditeľný iný nepatrný detail – vrchlík je vsadený do prostriedku membrány inak. Nemá širokú obrubu a po jeho obvode je nanesené väčšie množstvo lepidla. Isté obdobie pred koncom výroby, resp. pred privatizáciou Tesly Valašské Meziříčí a jej prerodom na TVM, boli ARV 161 / 168 vyrábané bez hnedého plsteného lemu po obvode koša. Neskôr dostali namiesto neho gumový lem a boli vyrábané s novým označením ARV 089. Opäť je tu zmena označenia polarity: červená bodka je na skutočnom + póle, ktorý je opäť na ľavom spájkovacom očku, ak si reproduktor otočíme spájkovacími očkami smerom hore (a popismi dolu hlavou).
1993 ~ Už s označením ARV 089-00/4 pre 4 Ω verziu a ARV 089-00/8 pre 8 Ω verziu boli v posledne menovanej podobe vyrábané až do konca produkcie podniku TVM.
Zvukové vlastnosti ARV 161 / 168 sú v niečom lepšie, v niečom horšie, v porovnaní s predchodcami. Okolo 2 kHz je skreslenie malé, môže sa však líšiť podľa toho, či je dutý nit, držiaci doštičku prívodnej svorkovnice voľný alebo upchatý. Je vhodné tento nit zakvapnúť hustejším lepidlom (ale opatrne tak, aby lepidlo nepretieklo dovnútra na membránu), skreslenie sa potom zmenší. Menej príjemná vec je prevýšenie frekvenčnej charakteristiky okolo 8 – 9 kHz, nasledované ďalším prevýšením 12 – 13 kHz. To zapríčiňuje ‚usyčaný‘ zvuk ARV 161 / 168, najmä pri modeloch od roku 1976 a novších, ktoré majú výraznejšie to prvé prevýšenie. Všeobecne je tento reproduktor použiteľný do 18 kHz.
Počas výroby sa ARV 161 / 168 montoval do veľkého počtu rôznych, väčšinou dvojpásmových reproduktorových sústav. Jeho použitie v trojpásmových sústavách bolo ojedinelé. Ako prvé boli nepochybne v roku 1972 už spomínané kompaktné dvojpásmové ARS 820 / 821 a väčšie ARS 830 triedy Hi-Fi, pochádzajúce priamo z dielne Tesly Valašské Meziříčí. Pre tieto reprosústavy bol ARV 161 / 168 zrejme aj pôvodne navrhnutý, a to v kombinácii s tiež novovzniknutými nízkorezonančnými reproduktormi ARN 5 a 6. Tieto reproduktory v ďalších inovovaných verziách boli aj v nástupníckych typoch sústav ARS 914 / 918 a ARS 934 / 938, v ktorých sa ARV 161 / 168 samozrejme vyskytoval tiež. V tom istom roku 1972 sa ARV 161 začal vyskytovať aj v dvojpásmovkách z Tesly Litovel – Supraphon RK 15 a vo veľkých RK 40, ešte so staršími hlbokotónovými ARZ 668 / 669 a v nástupcoch ARS 825 a ARS 845 s novšími ARN 664 / 668. Rok 1972 zrejme predstavoval tiež začiatok výroby trojpásmových sústav 1PF 067 08 v Tesle Bratislava s ARV 168 v kombinácii s veľkým širokopásmom ARO 687 a novým hlbokotónovým ARN 738.
V druhej polovici 70. rokov Tesla Bratislava začala s ARV 161 vyrábať dvojpásmovky typu 1PF 067 33 s legendárnou plastovou dierkovanou maskou, ktoré boli v roku 1980 nasledované modernizovaným typom 1PF 067 62. Tesla Litovel v tomto období inovovala svoj sortiment reprosústav o kompaktné dvojpásmovky ARS 824, nasledované v 80. rokoch typom ARS 9204 – v oboch je tiež ARV 161 umiestnený asymetricky a v špeciálnom medzikruží, ktoré vychyľuje jeho vyžarovanie smerom k hlbokotónovému reproduktoru. Od roku 1974 sa tu s ním vyrábali ešte sústavy RK 09, ktoré však mali niekoľko konštrukčných nedostatkov a rovnako ako 1PF 067 33 predstavujú nie práve ideálny príklad použitia pre ARV 161 (príliš veľká hodnota kondenzátora 8 µF). Raritné je použitie ARV 161 na doplnenie eliptického širokopásma ARE 567 v jednoduchých reprosústavách Supraphon RK 3.1, kde sa kvôli rozmerom vyskytoval väčšinou ARV 081 alebo sa tieto reproduktorové skrinky predávali iba v základnej podobe RK 3 bez vysokotónového reproduktora.
Existujú aj netradičné spôsoby použitia ARV 161 / 168, kde by ich málokto očakával, keďže boli pôvodne navrhnuté ako Hi-Fi reproduktory pre bytové reprosústavy. Ide napríklad o stĺpové ozvučovacie reprosústavy s veľkým akustickým tlakom ARS 7300 a 7500, kde sú 2 kusy ARV 168, resp. 4 kusy ARV 161, vychýlené do strán, spolu so 4 kusmi ARO 689, resp. 6 kusmi ARO 687. Tieto reprosústavy boli v 70. a 80 rokoch určené na ozvučenie sál kultúrnych domov, kín, výstavných pavilónov a podobne. Sú konštruované prednostne na pripojenie k 100 V rozhlasovým rozvodom. Okrem nich sa ARV 161 / 168 vyskytli v niekoľkých typoch PA ozvučovacích sústav, napríklad ARS 6900 (8 kusov ARV 168 s 2 kusmi ARM 9308) alebo V6804, V6808 (6 ks ARV 16x s ARM 940x).
ARV 160 / 165 / 167
V súvislosti so začiatkom výroby nového typového radu Hi-Fi reproduktorových sústav ARS 820 – 850 v roku 1972 sa v tomto roku začala okrem ARV 161 / 168 aj výroba modifikovaného eliptického vysokotónového reproduktora na báze ARV 081. Jednalo sa o ARV 160 s impedanciou 15 Ω, ktorý bol určený do väčších trojpásmových sústav ARS 840, 844 a 850. Neskôr, v 80. rokoch, vznikla jeho 4 Ω verzia ARV 165 a 8 Ω verzia ARV 167 a tieto sa montovali do kompaktných dvojpásmových sústav.
Ide o kónický celopapierový reproduktor eliptického tvaru. Jeho rozmery sú 75 x 50 mm, pokiaľ sa jedná o rozmery koša. Veľkosť magnetu (55 mm) presahuje jeho menší rozmer, preto sú spôsoby jeho montáže netradičné. ARV 160 konštrukčne vychádza z ARV 081, takže kmitací systém má stredený skrutkou na prednej strane magnetického systému. Táto skrutka je zafixovaná a zaplombovaná farbou, resp. farebným lakom. Strediaci prvok je vlnkovaný výlisok samotnej membrány v jej prostriedku. Vonkajší strediaci prvok tvorí papierová vlnka na vonkajšom obvode membrány a po obvode koša je prilepený pásik plsteného lemu, ktorý má hnedú farbu.
Magnet reproduktora ARV 160 je však na rozdiel od ARV 081 z feritu. Keďže veľký feritový magnet zaberá veľa miesta, na zadnej strane koša nebolo kde umiestniť doštičku so spájkovacími očkami. Tie sa preto presunuli na bočnú stranu koša, kde sú umiestnené priamo v jeho stene a sú k nemu prinitované na malých kruhových izolačných podložkách z tvrdeného papiera, resp. pertinaxu. Sú iba jednostranné.
Počas jeho výroby v 70. rokoch sa udialo málo výrobných zmien. Prvé série ARV 160 od roku 1972 do roku 1974 dostali bledosivý – biely náter koša. Membrána má sivú farbu. Magnetický systém je zlepený a po obvode magnetu naň bola nanesená vrstva ochranného náteru. Typové označenie, vrátane parametrov, je na charakteristickej kruhovej nálepke, nalepenej na magnetickom systéme. Ak si reproduktor otočíme spájkovacími očkami smerom hore, červená bodka, označujúca + pól, je na pravej strane koša, ale skutočný + pól je na ľavom, neoznačenom spájkovacom očku.
V priebehu roka 1974 dostali aj ARV 160 modrý náter koša, po technickej stránke však ostalo všetko rovnaké. Do roku 1978 je červená bodka, označujúca + pól na pravej strane koša, ale skutočný + pól je na ľavom, neoznačenom spájkovacom očku. Od roku 1978 sa môže stať, že červená bodka označuje skutočný + pól.
Po roku 1980 sa farba koša aj membrány zmenila na čiernu. K ARV 160 v tomto období pribudla hromadná výroba 4 Ω verzie ARV 165 a 8 Ω verzie ARV 167 v čiernom vyhotovení, ktorá pokračovala na začiatku 90. rokov. Pôvodné ARV 160 sa v 90. rokoch vyskytovali už len sporadicky. Červená bodka na pravej strane by mala označovať skutočný + pól. Keďže označovanie polarity prívodov kmitacej cievky je neisté, rovnako ako pri ARV 081, aj tu je potrebné overiť si polaritu každého jedného exempláru pomocou multimetra*.
ARV 160 bol v 70. rokoch vyrábaný pre veľké bytové trojpásmové reprosústavy ARS 840, ARS 844 a ARS 850, do ktorých ho montovali v koaxiálnom usporiadaní, t.j. umiestnený uprostred kruhového širokopásmového ARO 664, resp. ARO 667. Bolo to na špeciálnych kovových držiakoch, vyrábaných presne na mieru. Tieto sa uchytávali skrutkami do montážnych otvorov ARO spolu s ním a feritový magnet ARV 160 uprostred veľkého širokopásma pôsobil súčasne ako difúzor. V ARS 84x to bolo ešte v sprievode nového hlbokotónového ARN 73x s priemerom 270 mm, v najväčších trojpásmovkách bol ako hlbokotónový nízkorezonančný typ ARN 930 (Ø 390 mm). Okrem nich sa v 70. rokoch vyrábali aktívne trojpásmové štúdiové monitory ARS 641, kde bola tiež použitá koaxiálne usporiadaná kombinácia ARO 664 s ARV 160, ale ako hlbokotónový reproduktor tu bol celopapierový ARN 932 (Ø 390 mm).
V druhej polovici 70. rokov vznikol 9-kový typový rad reproduktorových sústav a v rámci neho bytové trojpásmové ARS 944 / 948, ktoré tiež obsahovali koaxiálne usporiadanú kombináciu ARV 160 so širokopásmovým ARO 66x a 203 mm hlbokotónovým ARN 66x. Výroba pokračovala v 80. rokoch, vrátane aktívnej štúdiovej verzie ARS 651.
Nové ARV 165 a 167 sa v 80. rokoch osádzali do malých, kompaktných dvojpásmových sústav 1PF 067 76, ARS 9104, 9108 a 9208 spolu s ARN 560x. Keďže montáž zo zadnej strany prednej steny sa už v tomto období nepraktizovala a veľký feritový magnet neumožňoval ich montáž z prednej strany, pretože sa do otvoru pre reproduktor nezmestí, montovali ich zozadu k tenkému obdĺžnikovému ‚medzikusu‘ a tento potom priložili z vonkajšej strany prednej steny do presne vyfrézovanej plochy okolo otvoru pre reproduktor.
Po zvukovej stránke majú ARV 160 / 165 / 167 oproti ARV 081 vyššiu citlivosť až 92 dB, pri ARV 167 sa udáva 91 dB. Frekvenčný rozsah je však udávaný do 20 kHz. Vďaka totožnému tvaru s 081 sú zachované priaznivé smerové vlastnosti vyžarovania vysokých tónov, najmä pri ich stojatom umiestnení. Táto ich vlastnosť je využitá práve pri koaxiálnom usporiadaní s veľkým širokopásmovým reproduktorom. Názory na zvukový prejav ARV 160 / 165 / 167 sú rôzne. Mnohí poslucháči veľmi oceňujú jeho prejav a predovšetkým koaxiálne usporiadanie považujú za vynikajúci konštruktérsky čin, iní sú zvukovým prejavom tohto riešenia sklamaní, pretože zvuk 15 Ω vysokotónového reproduktora, hoci s citlivosťou 92 dB, považujú za zastretý a nevýrazný. Je aj opačná situácia keď je potrebné 4 Ω ARV 165 v kompaktnej ARS 9104 tlmiť rezistorom. Celkovo možno povedať, že charakter zvuku je výrazný a mierne usyčaný, ale príjemný.
_____________________________________
* Zistenie polarity prívodov kmitacej cievky kónických elektrodynamických reproduktorov pomocou multimetra:
Merač prepneme na meranie elektrického odporu, pričom treba dbať na správne pripojenie meracích káblov (červený kábel na VΩ(mA) a čierny/biely na COM). Meracie káble pevne pripojíme k prívodom reproduktora. Prístroj nám ukáže nameranú hodnotu elektrického odporu kmitacej cievky. Teraz prstom zatlačíme na membránu reproduktora smerom dovnútra (len zľahka a veľmi jemne a opatrne, aby sme membránu nezdeformovali a nepretrhli, pretože je tenká a krehká), a sledujeme hodnoty, namerané prístrojom:
- ak sa nameraná hodnota elektrického odporu na displeji prístroja zvýši, červený merací kábel ukazuje – pól reproduktora,
- ak sa nameraná hodnota elektrického odporu na displeji prístroja zníži, červený merací kábel ukazuje + pól reproduktora.
Pochopiteľne, pri vysokotónových reproduktoroch s minimálnou možnou fyzickou výchylkou kmitacieho systému bude tento nárast / pokles hodnôt malý, zatiaľ čo napríklad pri hlbokotónových môže pri poklese ísť až do záporných čísel. Po pustení membrány sa hodnota na displeji vráti k pôvodnej, nameranej hodnote.
Ak si nie sme istí, či máme meracie káble v multimetri zapojené správne, prepneme ho na meranie jednosmerného elektrického napätia a odmeriame ním napríklad už spomínaný 1,5 V monočlánok. Zameriame sa na červený kábel, ktorý pripojíme na + pól monočlánku a čierny kábel pripojíme na - pól monočlánku. Ak prístroj ukáže +1,5 V, káble sú zapojené v prístroji správne. Ak ukáže -1,5 V, káble sú v prístroji zapojené nesprávne a je nutné ich tam vzájomne prehodiť. Teraz je možné s istotou zistiť polaritu reproduktora.
Kalotové (hemisférické, kupolovité, vrchlíkové) elektrodynamické vysokotónové reproduktory
Hemisférické reproduktory sú reproduktory špeciálnej konštrukcie, ktoré majú vyžarovaciu membránu tvorenú vrchlíkovým pologuľovým, čiže kupolovitým útvarom – kalotou. Tá môže byť vyrobená z rôznych pevných alebo mäkkých materiálov, napríklad z plastu, impregnovaného textilu, titánu alebo keramiky. Táto konštrukcia a technológia sa využíva predovšetkým pri vysokotónových reproduktoroch, no existujú aj stredotónové s touto technológiou.
ARV 3604 / 3608
Za ďalší prelomový rok v histórii vývoja reproduktorov Tesla môžeme považovať rok 1980, ktorý opäť predstavoval vznik nových typov. Týkalo sa to všetkých druhov: v rámci hlbokotónových išlo predovšetkým o 315 mm ARN 860x, v rámci širokopásmových to bola veľká modernizácia viacerých typov a ich prečíslovanie na štvorčíselné typové označenia a vznikli aj celkom nové špeciálne stredotónové ARZ 460x a ARZ 360x. Pri vysokotónových reproduktoroch sa jednalo tiež o vznik úplne nových typov ARV 3604 (4 Ω) a ARV 3608 (8 Ω).
ARV 3604 (4 Ω) a ARV 3608 (8 Ω) sú kruhové vysokotónové reproduktory s priemerom 120 mm a s hemisférickou, čiže pologuľovou vrchlíkovou – kalotovou membránou. Ich magnetický systém je zaliaty v plastovej forme po obvode magnetu a magnet je výlučne z feritu.
Kmitací systém je tvorený kmitacou cievkou, spojenou s pologuľovou membránou, ktorá je prilepená na prstencovom držiaku s dvoma dlhými protiľahlými ramenami. Tento držiak je uchytený k magnetickému systému na jeho dvoch pevných výstupkoch, čím sa zabezpečuje správne centrovanie kmitacej cievky vo vzduchovej medzere. Držiak zároveň na ramenách obsahuje spájkovacie očká, ku ktorým sú po ramenách privedené drôtiky z cievky. Toto celé spredu prekrýva plastový kryt s otvorom uprostred, ktorý je priskrutkovaný k magnetickému systému a tak vlastne celé telo reproduktora drží pohromade. Presne v otvore tohto krytu je umiestnená vyžarovacia membránaꓼ otvor navyše obsahuje plytký zvukovod a je prekrytý tzv. kompenzátorom, ktorý má za úlohu ovplyvňovať smerovú charakteristiku vyžarovania zvuku. Priestor pod vrchlíkovou membránou je vyplnený tlmiacim materiálom.
Počas obdobia výroby sa tiež udiali zmeny. Najvýraznejšia zmena je materiál membrány – najskôr to bol žltý, hladký a lesklý plast. Neskôr, ale až takmer ku koncu výroby cca v roku 1989, sa materiál zmenil na impregnovaný textil. V tejto podobe už reproduktor ostal až do konca výroby.
Polarita prívodov kmitacej cievky je spoľahlivo označovaná podľa novej technickej normy, keďže sa jedná o výrobu po roku 1980: to znamená, že červená značka sa nachádza na + póle.
Zvuk ARV 3604 / 3608 je hodnotený rôzne. Sú ľudia, ktorí sú jeho zvukovým prejavom nadšení, ale sú aj takí, ktorí ho neznášajú. Predovšetkým pôvodný starší model s plastovou vyžarovacou membránou je obvykle hodnotený ako príliš výrazný a agresívny. Obzvlášť v spojení so stredovým reproduktorom ARZ 460x. Iné je to pri novšom modeli s čiernou textilnou membránou. Tento je hodnotený lepšie – ako kultivovanejší a jemnejší. Škoda však, že sa vyrábal krátke obdobie a je podstatne menej rozšírený, ako starší model. Kmitacia cievka je pri oboch veľmi jemná a zraniteľná a hoci udávaný maximálny príkon reproduktora je 10 W, je potrebné zapojiť ho prinajmenšom s frekvenčným filtrom so strmosťou 12 dB/oct. Pripojenie iba cez kondenzátor sa neodporúča.
Je zjavné, že tento úplne nový typ vysokotónových reproduktorov bol navrhnutý predovšetkým pre ďalší novovzniknutý 10-kový typový rad reproduktorových sústav z Tesly Valašské Meziříčí ARS 1014 / 1018, ARS 1024 / 1028, ARS 1034 / 1038 a ARS 1054 / 1058. Jedná sa o dvojpásmové, ako aj trojpásmové sústavy úplne novej koncepcie a konštrukcie. Najväčšia z nich, trojpásmová ARS 105x, je zostavená kompletne z nových typov reproduktorov, pretože okrem ARV 360x obsahuje nový veľký nízkorezonančný hlbokotónový ARN 860x a špeciálny stredotónový ARZ 460x s vlastným pracovným priestorom. Takúto kombináciu obsahuje aj 1PF 067 71 z Tesly Bratislava. Menšia ARS 103x je taktiež trojpásmová a pozostáva okrem ARV 360x zo stredotónového ARZ 460x a z osvedčeného, ale opäť inovovaného 203 mm ARN 660x, rovnako ako 1PF 067 67. Menšie ARS 1014 / 1018 a ARS 1024 / 1028 sú dvojpásmové s ARN 560x. S vysokotónovými ARV 3604 / 3608 vyrábala mnoho typov dvojpásmových reprosústav aj Tesla Litovel: ARS 9205, 9207, 9209 a 9210.
V 80. rokoch sa reproduktora ARV 360x ujala takisto Elektronika Praha. Použila ho v malých dvojpásmových sústavách RS 128, ako aj v niekoľkých typoch trojpásmových sústav so stredotónovým ARZ 460x a buď jedným 203 mm hlbokotónovým ARN 660x (RS 33x), dvoma 203 mm ARN 660x (RS 53x) alebo jedným 315 mm ARN 860x (RS 63x). Všetky tieto trojpásmovky mali okrem tohto ďalší veľmi inovatívny prvok – prepínateľnú reguláciu intenzity vyžarovania stredných a vysokých tónov.
Elektrostatické vysokotónové reproduktory
Elektrostatické reproduktory pracujú na princípe pohybu pri vzájomnom priťahovaní a odpudzovaní sa dvoch elektricky nabitých dosiek. Konštrukcia takéhoto reproduktora sa skladá z jednej pevnej kovovej elektródy a druhej pohyblivej elektródy. Pohyblivú elektródu predstavuje tenká pokovovaná fólia, ktorá funguje ako vyžarovacia membrána. Nachádza sa vo veľmi malej vzdialenosti od pevnej elektródy a je od nej izolovaná. Keď je medzi pevnú elektródu a membránu privedené jednosmerné polarizačné napätie, membrána reaguje pohybom.
ARZ 201 / ARZ 202
Výroba a používanie tohto druhu reproduktorov v rámci Tesly bola krátkodobá záležitosť. Udialo sa to na prelome 50. a 60. rokov v elektrónkových prístrojoch, kde boli napájané vysokým budiacim napätím, ktoré sa privádzalo priamo z anódového obvodu prístroja. K urýchleniu konca ich používania približne v roku 1963 však okrem nutnosti ich napájania vysokým napätím prispela najmä krehkosť ich konštrukcie a ich malá účinnosť, preto sa začali nahrádzať účinnejšími a odolnejšími elektrodynamickými vysokotónovými reproduktormi podobných rozmerov – vtedy dostupnými ARV 081 alebo ARV 231.
Používali sa dva typy elektrostatických reproduktorov Tesla:
- menší a častejšie používaný ARZ 201 (2AN 635 04), ktorý má polarizačné napätie 250 V,
- väčší a zriedkavejší ARZ 202 (2AN 635 07), ktorý má polarizačné napätie až 400 V.
Najmä menší a častejší typ ARZ 201 je kvôli svojmu charakteristickému vzhľadu prezývaný „holiaci strojček“. Tento vzhľad mu dáva jeho pevná elektróda v podobe čelnej kovovej priezvučnej sieťky, uloženej v puzdre. Za ňou sa nachádza tenká pokovovaná plastová fólia a plsť, ktorá túto fóliu – pohyblivú elektródu, membránu – jemne dotláča k čelnej sieťke. Za vrstvou plste je kovový pliešok, prekrytý zadným pertinaxovým krytom. Celý tento mechanizmus je na niekoľkých miestach po obvode znitovaný. Z fólie, pohyblivej elektródy, je vyvedený veľmi jemný prívod na spájkovacie očko.
Najviac zraniteľné miesto týchto elektrostatických reproduktorov zvykne byť práve pohyblivá elektróda. Jemná vrstva kovu na fólii podlieha korózii a preto dochádza k nefunkčnosti, niekedy aj k prierazom a skratom. Ide tu o vysoké napätie, ktoré môže človeku závažným spôsobom ublížiť alebo ho v extrémnom prípade usmrtiť, preto dôrazne varujem pred nerozvážnym okamžitým zapojením týchto reproduktorov, ak sa k nim dostanete. Určite je najskôr potrebný ich dôkladný servis, ktorý treba zveriť niekomu skúsenému.
Ak sú funkčné alebo sa podarí ich oprava, podávajú príjemný zvuk a hrajú do prekvapivo vysokých frekvencií. Ich frekvenčný rozsah je v rozmedzí 5 kHz – 20 kHz, je to však s podstatne menšou účinnosťou, než pri elektrodynamických reproduktoroch. Ich udávaná citlivosť je totiž iba 78 dB.
Tieto reproduktory majú dnes len historickú a dokumentačnú hodnotu. Keďže pre svoju činnosť potrebujú vysoké budiace napätie, nie je možné ich použiť do žiadnej modernej pasívnej reproduktorovej sústavy. Môžu slúžiť len ako vzácny náhradný diel pre niekoľko krásnych dobových prístrojov. Vyskytovali sa ešte v 50. rokoch napríklad v rádioprijímači Tesla Filharmonie. Ďalej sa vyskytli v niektorých výrobných sériách gramorádia Tesla Maestro. Ich výhoda oproti niektorým elektrodynamickým reproduktorom je v tom, že neobsahujú permanentný magnet a tak nevyžarujú do okolia magnetickú energiu. Preto sa mohli používať aj v televíznych prijímačoch, ako napríklad Tesla Lotos alebo Tesla Ametyst.
Tlakové vysokotónové reproduktory s nepriamym vyžarovaním
Pojem „nepriamovyžarujúci reproduktor“ alebo „reproduktor s nepriamym vyžarovaním“ sa môže zdať na prvý pohľad mätúci. Jedná sa o tlakový reproduktor a nepriame vyžarovanie znamená len to, že jeho vyžarovacia membrána nie je v priamom styku s okolitým vonkajším prostredím. Je uložená v malej tlakovej komôrke a s okolitým vonkajším prostredím ju spája zúžený zvukovod, ktorý sa smerom von buď exponenciálne rozširuje, sektorovo sa rozdeľuje, alebo má iné tvary. Tento princíp slúži na rôzne modifikácie výsledného zvuku, najmä na zvýšenie účinnosti. Pomáha to dosahovať vysoký akustický tlak a ovplyvňuje smerovosť vyžarovania. Inak aj tento reproduktor využíva elektrodynamický princíp vyžarovania zvuku.
ART 481
Najpoužívanejší teslácky tlakový reproduktor s nepriamym vyžarovaním bol ART 481. Keďže ide o atypický, tlakový a nepriamovyžarujúci vysokotónový reproduktor, dostal označenie ART. Jeho výzor je vďaka plochému a rozširujúcemu sa zvukovodu nezameniteľný. Prvé kusy tohto typu sa objavili koncom 50. rokov a vyrábaný bol do 90. rokov.
Účel jeho používania bol úplne iný, než pri ostatných druhoch vysokotónových reproduktorov, elektrostatických a kónických elektrodynamických, ktoré boli vtedy k dispozícii. Vďaka vysokej účinnosti, širokému vyžarovaciemu uhlu a kmitočtovému rozsahu až do 20 kHz, bol ART 481 osádzaný predovšetkým do trojpásmových ozvučovacích sústav, určených do kín alebo na ozvučenie veľkých sál. V týchto sústavách sa s ním konštruovali špeciálne vysokotónové sekcie.
Reproduktor ART 481 sa skladá z magnetického systému (AlNiCo), kmitacieho systému, tlakovej komory a plastového zvukovodu. Na telo magnetického systému je priložený a uchytený kmitací systém v podobe kupolovitej membrány s kmitacou cievkou a prívodmi tak, aby kmitacia cievka, pevne spojená s membránou, bola vložená a presne vycentrovaná vo vzduchovej medzere magnetického systému. K tomu je priložená a pevne priskrutkovaná tlaková komora, čím sa celý mechanizmus drží pohromade. Ku komore sa pomocou závitu upevňuje zvukovod. Na montáž do špeciálnych, na mieru vyrábaných kovových držiakov alebo drevených komôr, slúžia závitové otvory na zadnej strane magnetického systému.
Prvý model ART 481 je dnes už veľmi ojedinelý a dá sa rozpoznať tým, že má širšiu základňu tlakovej komory, ktorá je priskrutkovaná k rozšírenému telu magnetického systému. K nemu je prilepený valcovitý magnet. Všetky novšie a častejšie sa vyskytujúce modely majú základňu užšiu, ktorá presne lícuje s obvodom magnetu.
Neštandardná je impedancia tohto reproduktora 0,6 – 0,7 Ω, preto musí byť pripojený pomocou prevodného transformátora, ktorý jeho impedanciu upravuje na štandardné 4 Ω. Maximálny príkon ART 481 je 5 W, kmitočtový rozsah je udávaný rôzne. V niektorej dokumentácii je rozsah 3 kHz – 17 kHz, v inej 4 kHz – 20 kHz pri 94 dB citlivosti. Kmitočtová charakteristika ART 481 je však do 6 kHz rozkolísaná a preto by mal hrať len najvyššie frekvencie od 7 kHz vyššie. Je tak určený na použitie výhradne do trojpásmových reproduktorových sústav. Plochý zvukovod nabáda svojím tvarom a spôsobom rozširovania sa k horizontálnemu umiestňovaniu ART 481, ale nie je to úplne správne. Tesla oficiálne nevydala žiadne odporúčania pre jeho inštaláciu, je však preukázané, že širšia a jednoznačne priestorovo priaznivejšia je vyžarovacia charakteristika pri jeho stojatom umiestnení. Zvukové vlastnosti tohto reproduktora možno považovať celkovo za nadštandardné, ale len v prípade, že hrá optimálne frekvenčné pásmo nad 7 kHz. Polarita prívodov by mala byť označovaná rovnako, ako pri iných typoch reproduktorov pri zohľadnení obdobia výroby a vtedy aktuálne platnej technickej normy.
Ako už bolo spomenuté, ideálne využitie tlakového vysokotónového reproduktora ART 481 bolo vo veľkých trojpásmových ozvučovacích sústavách pre kinosály alebo na ozvučenie iných veľkých priestorov. V polovici 60. rokov vzniklo v Tesle Valašské Meziříčí niekoľko typov takýchto ozvučovacích sústav, odlíšených jednak veľkosťou, ako aj príkonom. Išlo o typy AKR 153 a AKR 303, ktorých základný konštrukčný rys je špeciálna vysokotónová, resp. stredo-výšková sekcia, ktorá má rôzne možnosti náklonu a smerového umiestnenia a kde je ART 481 montovaný spolu so širokopásmovými eliptickými reproduktormi ARE 667 (v AKR 153 je jeden kus ART 481 a 3 kusy ARE 667, vo väčšej AKR 303 sú 3 kusy ART 481 rôzne smerovo vyklonené a 6 kusov ARE 667). Hlbokotónovú bassreflexovú sekciu týchto sústav tvoria reproduktory ARO 931 alebo ARO 941. Najnovšia, najväčšia a najvýkonnejšia ozvučovacia sústava tohto charakteru je AKR 5015, kde je v stredo-výškovej sekcii až 8 kusov ART 481 s ARE 667 alebo ARE 6604. Okrem týchto existovali aj iné trojpásmové ozvučovacie reprosústavy pre kinosály, napríklad 25WS/D-2 z Tesly Bratislava, v ktorých je ART 481 s kruhovým širokopásmovým ARO 667 a hlbokotónovým ARO / ARZ 711.
Ozvučovacia technika trochu iného charakteru sú aktívne štúdiové reprosústavy, tzv. štúdiové monitory. Koncom 60. rokov a v 70. rokoch sa vyrábal vysoko oceňovaný, no málo rozšírený typ ARS 635 / 636, kde bol ako vysokotónový tiež ART 481. Spoločnosť mu tam robili typovo známe, no z hľadiska impedancie atypické reproduktory: kruhový širokopásmový ARO 685 (15 Ω) a 2 kusy nízkorezonančných ARZ 667 (30 Ω).
ART 481 našiel uplatnenie nielen v ozvučovacej technike, ale okrajovo aj v domácich, bytových reproduktorových sústavách. Išlo o menší typ KE 30 z Klubu Elektroakustiky, v ktorom je ART 481 skombinovaný s nízkorezonančným ARZ 669 a širokopásmovým eliptickým ARE 589 (je to určité zdokonalenie typu KE 20, kde sa ako vysokotónový používa kónický priamovyžarujúci ARV 081). Existuje však aj veľká trojpásmová sústava KE 150, kde je s ním hlbokotónový ARO 835 a širokopásmový ARO 667.
ART 581 / ART 582
Okrem ART 481 existujú aj iné a menej známe tlakové reproduktory z produkcie Tesly: ART 581 a ART 582. Majú iné rozmery ako ART 481 a horná hranica ich frekvenčného rozsahu je nižšia – okolo 12 až 14 kHz. Ich charakteristická citlivosť je obrovská, až 100 dB. Používali sa predovšetkým v starších typoch ozvučovacích reproduktorových sústav, ktoré boli vyrábané v prvej polovici 60. rokov. Ich impedancia je 15 Ω (ART 581) a 8 Ω (ART 582) a pre svoju prevádzku nepotrebujú transformátor. Využívali sa čiastočne aj na reprodukciu stredných tónov, no keďže ich výroba bola náročná a drahá, vyrábali sa prevažne kusovo na individuálne zákazky.
© Peter K., 2024