Oprava malých ARO
Jedná sa o dvojicu reproduktorov ARO 4508 z konca 80. rokov, prípadne skorého začiatku 90. rokov (výrobné kódy boli zotreté). Tieto ARO však mali vážny problém, vyskytujúci sa často pri reproduktoroch z tohto obdobia výroby - pri väčšej výchylke kmitania vydávali hlasné pazvuky.
Verzia ARO 45xx s veľkým magnetom, neskôr u TVM vyrábaná ako ARX 130-20. Oficiálne je to širokopásmový reproduktor, podľa mňa však hybrid medzi širokopásmovým a hlbokotónovým. Gumový záves je veľmi mäkký a poddajný, čo je pre reprodukciu hlbokých tónov priaznivé.
Tvrdá a úzka stredička ho však posúva skôr k širokopásmu. Navyše je z hustej a ťažko priedušnej syntetickej tkaniny. Bránenie prúdeniu vzduchu v novších reprákoch Tesla mi všeobecne pripadá ako podivuhodné "hrátky" s ich mechanickými vlastnosťami.
Po odlepení vrchlíka je dôvod pazvukov jasný - škára v spoji nosiča cievky a absencia odvetrávania pod nepriedušným papierovým vrchlíkom. Cez túto škáru sa potom pri kmitaní veľkou silou pretláča obrovské množstvo vzduchu, čo spôsobuje doslova prdenie. Je jasné, že hliníkový nosič cievky nemôže byť kvôli skratu vodivo spojený, ale škára predelu spoja by mala byť buď upchatá nevodivým materiálom, alebo by mali byť v takto predelenom nosiči dostatočne dimenzované vetracie otvory, ktoré by stíhali odvádzať vzduch bez prdenia. Ja by som toto charakterizoval ako výrobnú vadu. Otázka je, čo teraz s tým.
Druhý z dvojice ARO, hoci je zjavne z inej výrobnej série, má tiež prdiacu škáru. Okrem toho má aj zdeformovaný nosič cievky. Naďalej trvá otázka, čo s tým...
Vŕtať vetráky do hliníkového nosiča neprichádza v domácich podmienkach do úvahy, tým by sa zdeformoval do nepoužiteľného stavu. Zapchávať škáru je tiež sotva použiteľná možnosť, v úzkej vzduchovej medzere by to mohlo skončiť zadŕhaním cievky. Schodnejšia cesta by bola urobiť zopár vetracích dierok do membrány medzi vrchlíkom a cievkou, ale hrozilo by mechanické oslabenie membrány, prípadne možnosť vniknutia prachu a nečistôt do vnútra, pretože zo zadnej strany by tieto dierky neboli vôbec kryté...
Experimentálne riešenie - čo tak použiť priedušný textilný vrchlík? Vzduch bude prúdiť cezeň, nebude sa nasilu pretláčať cez škáru a prdieť. Tu je prirovnanie, ako by to asi vyzeralo.
Deduško ARZ v pozadí, o takmer 20 rokov starší, sa čuduje - on také konštrukčné problémy nemá. Keby nebol namontovaný v tej PF-ke, možno by od počudovania aj hlavou pokrútil :-) .
Pre použitie priedušného textilného vrchlíka jasne hovorí aj zlepšenie zvuku na stredných a vysokých tónoch po odstránení veľkého, ťažkého a nepriedušného papierového vrchlíka. Treba však rozpustiť a odstrániť lepidlo, ktoré po ňom na membráne zostalo. Po milimetroch... no piplačka, ako sa patrí.
A aby cez priedušný a priehľadný textilný vrchlík nepresvitali prívody cievky, treba ich načierniť.
Takto by to už mohlo zostať.
Načierniť bolo potrebné aj vrchlík. Vyzerá to celkom prijateľne. Čo je hlavné, reproduktor neprdí a má lepší prejav na vyšších stredoch a výškach. A nebolo ani treba nikde prevŕtavať diery.
Ako obvykle, zaznamenávam prvú skladbu po takomto znovuzrodení - teraz z rádia práve hrali Real McCoy - Another Night.
Pre porovnanie s druhým ARO - predtým a potom. Aj druhý následne prešiel takýmto "tuningom".
V jeho prípade ako prvá zaznela skladba z mojej zbierky, konkrétne Prúdy - Po písmenku.
© Peter K., 2016