Oprava veľkého ARZ
Skutočný príbeh o tom, ako sa z vraku zrodil krásavec.
S pomocou ochotných ľudí som získal hlbokotónový ARZ v 8Ω prevedení, ktorý som súrne potreboval. Netušil som však, v akom žalostnom stave je. Jeho nevyhnutná oprava zároveň poslúžila na zdokumentovanie tohto procesu.
Obitý náter svedčí o nie zrovna jemnom zaobchádzaní a hrdzavé fľaky a nánosy špiny o absolútne nevhodnom prostredí, kde bol skladovaný - vlhkosť, prach.
Predpoklad sa na 100% potvrdil - takto vlhkom zdeformovaná stredička prakticky vôbec neplnila svoju funkciu a kmitacia cievka si v medzere robila, čo chcela.
Ďalšia "potecha". Predchádzajúcemu majiteľovi by som za toto polámal ruky.
Po odpájkovaní prívodov cievky nasleduje vybratie kmitacieho systému. Musí sa odlepiť a odtrhnúť, inak sa to nedá. Lepidlu, ktorým bola prilepená stredička, bolo treba 'pomôcť' riedidlom. Ale dávkovať ho bolo treba sklenenou striekačkou, pretože umelú striekačku by riedidlo rozleptalo.
Tu je kmitací systém vybratý z koša. Našťastie, cievka je až na zopár škrabancov v úplnom poriadku, nie je pripálená.
Membrána a záves po vyčistení od nánosov prachu. Pokrútenú stredičku treba pred opätovným vylisovaním znova naimpregnovať - roztokom Duvilaxu LS 50 a horúcej vody (to biele v miske nie je mlieko :-) ).
Opatrne naimpregnujeme aj prednú stranu stredičky. Vývody cievky je dobré dočasne zauzliť, aby nevytŕčali, nezavadzali a samozrejme treba na ne dávať veľký pozor a nezalomiť ich.
Kmitací systém s naimpregnovanou stredičkou vložíme do lisovacej formy.
Priložíme vrchné formy, ktoré treba potom primerane zaťažiť. Stále platí - pozor na vývody! Občas to treba rozobrať, odlepiť od foriem a znova zložiť, pretože Duvilax lepí, hoci na povrchu foriem je nesavá fólia. Chcelo by to teflónový povrch :-) .
Novo impregnovaná a vylisovaná stredička po vyschnutí a vyslobodení z lisovacích foriem.
Poďme sa pozrieť na kôš. Pôvodné lepidlo po 44 rokoch poriadne stmavlo. Plochy, kde bola prilepená stredička a záves, treba najprv od neho očistiť. Treba dať pozor na to, aby sa pri čistení koša neodlepila tkanina, prekrývajúca vetráky. Tam, kde predsa povolila, som ju prilepil znova - na to sa nesmie zabudnúť! Vzduchovú medzeru magnetického systému je nutné dôkladne vysať a vyčistiť prúžkami lepiacej pásky. Bolo v nej špiny požehnane...
Toto je fotené večer pri stolnej lampe, takže všetko ožltlo ešte viac, než v skutočnosti - do vyčistenej vzduchovej medzery je nasadený strediaci prípravok. Musí mať absolútne presnú hrúbku, aby nebránil zasunutiu cievky do medzery, ale aby súčasne cievka nebola po zasunutí voľná. Potom treba naniesť primerané množstvo lepidla na okraj koša a na prilepenie stredičky.
Na strediaci prípravok nasadíme cievku, pomaly opatrne tlačíme dolu až po naznačenú hranicu. Lem závesu automaticky sadne na okraj koša, prípadne mu trochu pomôžeme. Stredičku treba dookola popritláčať tiež, najlepšie holými prstami - neuveriteľne sú potom za...né od lepidla, ale iná možnosť nie je, ak chceme mať v prstoch maximálny cit. Stredičku totiž nesmieme posunúť do žiadnej strany, iba pritlačiť kolmo do lepidla. Reproduktor potom otočíme hore magnetom, aby do medzery nenapadal prach. Dobré je tiež zaťažiť ho, aby sa záves poriadne prilepil o kôš.
A takto vyzerá znovuzrodená stredička. Jej existencia má opäť zmysel.
Posledné úkony sú už radostné - prevlečieme vývody cez gumové priechodky a tie zatlačíme do výrezov v koši.
Koniec vývodov potom prevlečieme cez pájkovacie očká. Pri tomto som mal pocit, že je znova rok 1971 a ja na výrobnej linke kompletizujem čerstvo vyrobený reprák :-) . Predtým mi ale chvíľu trvalo, kým som rozlúštil červenú machuľu na koši. Je to kód UM = máj 1971, takže ide o jeden z posledných ARZ, ktoré ešte majú okolo magnetu vetráky.
Zapájkujeme vývody a prebytočné konce odstrihneme.
Tu je vzkriesený fešák po nalepení vrchlíka. 100% funkčný, môže ísť na miesto určenia. Holt, pomôž si, človeče...
A prvá skladba po vzkriesení? Slade - My Oh My.
© Peter K., 2015