Stavby
Niekoľko starých aj novších fotiek z dielne
2011, 2012
Vznikajúce čelo mojej originálnej modifikácie známej trojpásmovej sústavy Visaton ALTO s reproduktormi Visaton: W200S, W100S, G20SC a bassreflexom.
Názorná ukážka, ako frézovať bez frézy : vyrobiť prednú stenu z viacerých vrstiev a pod vysokotónové reproduktory s tenšou obrubou vložiť podložky. Je tu prítomná aj čerstvo zhotovená stredotónová búdka, určená spoločne pre stredotónový a vysokotónový reproduktor.
A takto vyzerá sústava pár sekúnd po dokončení. Zaprášená a dochytaná :-) . Očistená je krajšia.
Viacerí sa pýtali, ako vyzerá výhybka. Tak som sem jej fotku doplnil. Viem, nie je to asi výstavný exponát, je v tradičnom prevedení, ľudovo nazývanom vrabčie hniezdo - na preglejkovej doske, s komponentmi prepojenými pomocou pájkovacích očiek. Svoju funkciu však plní presne tak, ako keby bola na fajnovom DPS. Schému zapojenia si ale zatiaľ nechám pre seba.
2013
Teraz z iného súdka, opäť toho tesláckeho: výroba predných stien dvadsaťdeviatok. Kónické otvory som vypílil priamočiarou pílou, natvrdo, voľnou rukou a na jeden pokus, bez vymožeností ako kopírovacia fréza a podobne... Doma neskúšajte!
Otvor pre ARE čerstvo po vypílení, ešte s drobnými nerovnosťami, ktoré budú obrúsené.
P.S. Uholník a kružidlo sa tu spolu ocitli úplnou náhodou a nesymbolizujú absolútne nič :-) .
Skúšobne priložené reproduktory sedia úplne presne. Nakoniec sem išli rozmerovo rovnaké, ale typovo úplne iné, konkrétne ARZ 668, ARE 466 a výhybka z 88-čky.
Ale pred kompletizáciou ešte pohľad dovnútra.
Raz sa stalo, že povrchovú úpravu bední som dorábal až po osadení reproduktorov :-) . O to krajšie sa vydarila - hoci na tejto fotke ešte nie je celkom hotová.
Takto vyzerajú na pokos narezané dosky s drážkami pre vsadenie prednej steny, z ktorých som vyrobil repliky ARS 710.
November 2015
Absolútne dokonalé fungláky z augusta 1970...
...zakotvili vo flotile reprákov, určených na stavbu... hádajte, čoho.
Júl 2016
Ďakujem za priaznivé ohlasy na trojpásmo s Visatonmi, aj na 29-ky. Uznanie poteší každého, mňa tiež. Čo sa týka poslednej fotky, väčšinou ste hádali správne - išlo o PF-ky sedemdesiatjednotky, ale staršie 068. Tie širokopásmové elipťáky sú ARE 589, nie ARE 689, ktoré boli určené do stavebníc ARS 745. Veľkosť pri porovnaní s ARZ-kami je dostatočne zjavná - napokon pri rozkliknutí fotky na maximum je typové označenie vidieť celkom jasne ;-) . Niektorých ďalej zaujímalo, ako prebieha realizácia takéhoto projektu od návrhu až po finalizáciu v "mojej dielni". Výroba dobových replík na úrovni na nerozoznanie od originálu je dnes vraj už okrem mňa ojedinelá. No, asi to nejako tak bude... V dohľadnej dobe sa pokúsim niečo s tým urobiť - tieto trojpásmovky sú už dávno hotové, ale ak sa zas nechám ukecať na ďalšiu vylomeninu, pokúsim sa pri tej príležitosti aj o zopár fotiek. Už som zvedavý, kto si zase čo zmyslí... Prosím, dovtedy buďte trpezliví.
Ešte jedna drobnosť - k otázkam, že prečo som sa neodfotil s niektorými zo svojich produktov aj ja? Nuž, čo k tomu povedať... nie som vazal "selfíčok" a takú formu prezentácie nejako k svojmu životu nepotrebujem. Ale raz sa možno na niektorej fotke nedopatrením objavím aj ja. Keď už ozaj nebude možnosť, ako sa vystrihnúť.
August 2016
A je to tu. Črtá sa výroba dobovej repliky 1PF 068 94.
September 2016. Ako sa zrodila PF-ka
Výroba sa rozbehla. Chceli ste podrobnú reportáž z priebehu realizácie, budete ju mať . Najprv ale zásadná informácia, o čo sa vlastne v tomto prípade jedná - ide o jednopásmovú reproduktorovú skrinku, osadenú širokopásmovým reproduktorom ARE 667, ktorá bola vyrábaná a dodávaná približne v rokoch 1971 - 1973 ako príslušenstvo k elektrónkovému gramorádiu Tesla Bolero 1025A. Špecifikum tohto prípadu je, že novovyrobená skrinka musí vyzerať skutočne na nerozoznanie od originálu (pôvodnú, originálnu skrinku totiž majiteľovi pri sťahovaní ukradli, čo je podľa mňa už úplne choré, že sa také čosi môže stať...). A mala by pritom vyzerať tak, ako keby už bola rokmi používaná. Ok, bude tak vyzerať!
Na to, aby boli tieto podmienky splnené, bolo treba zohnať lakované preglejkové dosky na bočné steny v potrebnom odtieni. To dalo zabrať...
Ty si ale fešák! :-) Vzápätí prišiel aj reproduktor ARE 667. Krásny, takmer funglák z roku 1966. Pôvodne som chcel kvôli 100% autenticite zohnať novší 'bezpriechodkový' model z rokov 1971 - 73, ale nikde nikto taký nemal. A som tomu napokon celkom rád, tento starší bude hrať lepšie.
Pôvodná šablóna na rezanie dosiek na pokos pod uhlom 45º sa mi poškodila, tak som musel narýchlo vyrobiť provizórnu šablónu. Tu je vypílená spodná stena a práve idem vypíliť hornú stenu.
Napriek provizóriu je rez krásne rovný a čistý.
Čerstvo vypílená ľavá bočná stena, idem vypíliť pravú.
Tu sú vypílené a obrúsené všetky obvodové steny. Z vnútornej strany stien bolo nutné obrúsiť lak okrem predných hrán, do ktorých sa nasunie a uchytí predná stena.
Skúšobné priloženie - ó, ono z toho tuším fakt niečo bude! :-) . A všadeprítomné piliny...
Príprava na vypílenie prednej steny. Otvor pre reproduktor bude podľa originálu predelený priečkou.
Boli ste na mňa zvedaví, tak tu ma máte. Kamarát, ktorý robil niektoré fotky, ma najviac rozosmieval volovinami práve pri pílení otvoru pre reproduktor, ktorý som musel píliť bez šablóny, voľnou rukou a pritom na chlp presne. Veď som sa mu za to neskôr aj patrične "poďakoval" - musel celú miestnosť pozametať od pilín (za normálnych okolností ale nie som taký krutý). A ešte sa so mnou stavil, že túto fotku sem nedám. Tak Ťa týmto pozdravujem a už sa teším na tú fľašu tokajského :-) .
P.S. Tokajské si vybral fantastické! Ďakujem.
Otvor pre reproduktor čerstvo po vypílení, ešte neobrúsený. Napriek kamarátovým výčinom sa mi podaril celkom solídne. Priečka uprostred má zrejme slúžiť na korigovanie smerovosti veľkého širokáča na vyšších frekvenciách, hoci je to také riešenie... Ale keď je taký originál, musí byť taká aj replika.
Priamo na prednú stenu bude prilepená látka. Aby svetlé drevo cez ňu nepresvitalo, musí sa predná stena namoriť na tmavo. Ideálna by bola čierna, ale aj tmavohnedá úplne stačí.
Hrany rezu otvoru pre reproduktor je dobré pretrieť lakom, aby preglejka odolávala prípadnému vlhku a aby sa jej vrstvy nezačali krútiť a oddeľovať, čím by pod prilepenou látkou vznikali tzv. lentilky pod kobercom :-) .
Nepatrný detail, ale ja ho považujem za dôležitý, hlavne ak sa priamo na prednú stenu prilepí látka - natrieť na čierno aj hlavičky skrutiek, držiacich reproduktor. Inak by sa ľahko mohlo stať, že lesklé hlavičky budú spod látky "blikať", ale už sa s tým nebude dať nič robiť.
Po krátkej prestávke sa práce opäť rozbehli - postupné lepenie stien. Zaujímavosťou je skúšobný 'vzorkovník' lepenia látky (označený šípkou), na ktorom som testoval potrebnú konzistenciu lepidla a čas, za ktorý ju dosiahne, aby sa látka ešte prilepila, ale aby lepidlo nebolo príliš riedke a nepresiaklo cez ňu, čím by narobilo fľaky. Niekedy je umenie správne to odhadnúť - on je totiž na toto vždy len jeden pokus...
Natieranie hrany dosky lepidlom, ako keď sa maľujú veľkonočné kraslice :-) .
Zasychajú spoje ďalších stien.
Lepenie priezvučnej látky na prednú stenu a schnutie posledného spoja. Áno, je to tá kultová, originálna teslácka 'kockovaná' látka. Nehovoril som, že tá PF-ka bude na nerozoznanie? Pri natieraní lepidla na prednú stenu boli fofry, ale verím, že som to odhadol správne.
Odhadol som to správne! Žiadne lentilky pod kobercom, žiadne fľaky od presiaknutého lepidla. Je to úplne dokonalé!
A pozrime sa aj na druhú stranu, aby ste verili, že to je naozaj tá predná stena :-) .
Kábel na pôvodnej PF-ke bol sivý, tak aj na novej bude sivý. A ďalší dôležitý detail - výstužné lišty skeletu (v pozadí), do ktorých bude uchytená predná stena, treba tiež namoriť na tmavo, aby cez prípadné škáry nepresvitalo svetlé drevo.
Pohľad dovnútra po namontovaní prednej steny a pred namontovaním zadnej steny.
Zostáva už len do zadnej steny vyvŕtať 60 dier a nahodiť ju. Zabudol som si dnes zobrať veci na prezlečenie, tak výnimočne v civile...
FINÁLE. Takto vyzerá kompletná. Pre porovnanie si dovolím dať link na exemplár rovnakého prevedenia, ako súpravu spolu s Bolerom: http://stareradia.blog.cz/1105/tesla-1025a-bolero . Tá podoba vôbec nie je náhodná :-) . A ako tradične, je zaznamenaná aj prvá skladba. Teraz išla náhodne z mojej zbierky a hneď táto pecka peckovitá.
24.9.2016 A už je u nového majiteľa. Vraj hrá lepšie ako hrala originálna, kúpená reprobedňa. To som aj tak trochu predpokladal, pretože ja som bol tiež milo prekvapený, ako parádne hrá ten najstarší model ARE 667 z roku 1966. Mimochodom - práve v týchto dňoch má 50 rokov (KT), tak je to tým krajšie, že práve teraz našiel takéto uplatnenie. A odtieň dyhy je takmer totožný s Bolerom. Nech teda PF-ka slúži k radosti a spokojnosti!
Júl 2022. Stavba alternatívnej verzie ARS 744
Trojpásmová reproduktorová sústava ARS 744 bola v Tesle Valašské Meziříčí vyrábaná približne v rokoch 1968 - 1973. Je to veľmi vydarená sústava a v čase vzniku, spolu s alternatívnou verziou 1PF 068 71 z Tesly Bratislava, predstavovali špičku produkcie bytových Hi-Fi reproduktorových sústav. Novšie a modernejšie typy trojpásmových sústav nedosahovali ich zvukové kvality a aj v dnešnej dobe tieto dve sústavy svojím zvukom prevalcujú 90% bežnej zahraničnej komerčnej spotrebnej produkcie. Pri priamom detailnom porovnaní týchto dvoch sústav som si pri 744-ke všimol určité zvukové vlastnosti, ktoré som sa rozhodol upraviť.
Dostal som sa k vzácnym a netradičným širokopásmovým reproduktorom ARZ 631 / 662 / 689, ktoré sú vďaka svojmu tvaru a výzoru prezývané zmetáky alebo vysávače. Vyrábali sa dlhý čas - od konca 50. rokov až do polovice 80. rokov, napriek tomu je ich málo. Majú však veľmi príjemný, kultivovaný a vyvážený zvuk so širokým rozsahom. O to viac prekvapuje, že o ich kvalitu nebol taký záujem, aký by si podľa môjho názoru zaslúžili. Už dávno ma zaujímalo, ako by asi zahrali v pozícii stredotónového reproduktora v nejakej kvalitnej trojpásmovej sústave. Preto som sa podujal na túto modifikáciu známej trojpásmovky Tesla ARS 744, ktorá spočíva vo výmene pôvodného (inak ale tiež veľmi vydareného) eliptického širokopásma ARE 467 za "zmeták" ARZ 689 a v miernej úprave výhybky. Celý horný diel prednej steny je vymenený, pričom rozmery sú zachované. ARZ 689 je samozrejme umiestnený vo svojej stredotónovej komore. Na fotografiách je ešte verzia s feritovým ARZ 662, čo bola úplne pôvodná idea, ale stredné pásmo bolo takto veľmi výrazné. Preto som potom osadil AlNiCo typ ARZ 689, ktorý má ešte jemnejší zvuk a s ním mi pripadal celkový zvukový prejav vyrovnanejší.
Keďže táto experimentálna verzia je ešte v štádiu testovania, zatiaľ som urobil len približné porovnanie zvuku použitím osadených predných stien . Úprava sa zdá byť zmysluplná, preto možno vytvorím experimentálny pár týchto sústav.
Pokojne napíšte do komentára pri video, ktorý zvuk sa vám páči viac.
© Peter K., 2010 - 2022